MTCI Sei Halo Intervensaun ba Negósiante Hasa’e Folin Sasan iha Merkadu Suai

Xefe Departamentu MTCI Munisipiu Covalima, Fransisco João de Araújo Oliveira iha nia kna’ar fatin, kinta (16/12). Foto Tempo Timor

Tempotimor (Covalima)-Ministériu Turismo Comérsio Indústria (MTCI) sei halo intervensaun ba negósiante sira ne’ebé hasa’e folin sasan báziku iha merkadu suai, Munisípiu Covalima.

Xefe Departamentu MTCI Munisipiu Covalima, Francisco João de Araújo Oliveira afirma, sasan nesesidade básiku ne’ebé negósiante sira halo mudansa ba presu iha Merkadu Suai mak Bimoli, Trigu, Manu Tolun no balun tán.

Read More

“Ami iha ne’e kada fulan sempre update dala rua ba folin sasan sira iha merkadu, tuir dadus ne’ebé iha terrenu, sasan nesesidade báziku iha item tolu mak mudansa ba presu hanesan Bimoli, manu tolun, trigu no sasan sira seluk, tanba ne’e ami sei halo intervensaun bazeia ba Lei Númeru 29”, dehan nia iha kna’ar fatin, kinta (16/12).

Nia mós rekoñese, sasan folin iha merkadu sa’e duni, tanba importasaun husi Indonésia menus, maibé MTCI sei esforsu hodi normaliza sasan nia folin.

 “Sasan ne’e sira hasa’e folin tanba, husi Nasionál no Indonésia tama mai mós aumenta folin, entaun sira iha ne’e aumenta folin mak Mina Bimoli US$6.00 dolár agora sa’e ba US$8, 050 cent, no trigu uluk folin US$14, 050 cent agora sa’e ba US$16.00 dolár, manu tolun rak ida agora sa’e ba $12.00 dolár”, dehan nia

Negosiante Merkadu Suai, Mateus Moniz haktuir, sasan ne’ebé husi Dili folin sa’e maka’as mak fós ho Bimoli.

“Ami mós la hatene, Estadu maka husu Pajak karun liu ga halonusa, tanba ami hola sasan iha Dili mós folin sa’e, entaun ami mai fa’an fali iha ne’e ezemplu Bimoli Lima liter uluk US$5.00, maibé agora ne’e tenke US$7.50 to’o US$8,050, tanba ami sosa iha ne’eba mós karun”, Mateus

Tereza Oliveira hanesan sosa na-in kakompradór sente triste ho folin sasan ne’ebé sa’e maka’as, tanba ne’e, husu ba Governu atu normaliza fali folin sasan.

“Sasan agora folin sa’e maka’as, uluk Bimoli US$5.00 dolár de’it mas agora to’o US$8.00 dolár, ami kbi’it laek atu kamat osan iha ne’ebé”, nia dehan. (*)

Related posts